2. kapitola - Dažďová spoveď

16. dubna 2011 v 16:58 | Izo |  Hľadanie
Venujem Kovienke :))

Ráno prišlo skôr než som sa nazdal. Alebo, pravdu povediac, vstali sme až na druhý deň ráno.
Mali sme len jedinú fotku. Vedeli sme, že je to banánovo žltá stavba, v ktorej pozadí bol les, ale okrem toho nič.
Nič.
Len nádej v Eliho hlase a očiach. Ale aj tá niekedy stačí a robí neuveriteľné zázraky.
Pršalo. Vo vzduchu bolo cítiť ten vlhký opar a tak sme pod okná rozložili igelit. Nemalo zmysel ostávať dnu a k tomu ani jeden z nás nemal záujem byť zavretý medzi štyrmi stenami a tak sme vyšli von.
Domček stál na lesnej čistinke. Mlčky sme sa ponárali do hlbín lesa jeden vedľa druhého. Chvíľami som sledoval jeho spoly chlapčenský a spoly mužský profil a nedokázal som uveriť tomu ako sa za tie posledné roky zmenil, a chvíľami som pozeral na zem predo mnou.
Môj starší Môj malý Eli kráčal vedľa mňa. Keby že chce môže sa otočiť a odísť a ja by som ho nedokázal zadržať, pretože by sa mi jeho rýchli krok stratil medzi stromami a pretože už bol natoľko samostatný, že by nepotreboval ani mňa ako staršieho brata, ani moju pamäť lebo tú jeho som zaplnil všetkým čím som dokázal. Ale to som si možno celkom nechcel pripustiť.
Ale veď ja nie som jeho otec! okríkol som sa v duchu.
Prečo by som sa mal obávať, že raz vyrastie a odíde z domu?! Ako brat by som mal mať jeho možný odchod z domu úplne niekde ale ja nemám.
Veď sa ma pýtal či pôjdeme do Nemecka! Pýtal! ozval sa nepríjemný hlas v mojom vnútri. Hlupák! okríkol som sa.
Ale rovnako ako som sa pýtal za čo sa v ohľade Eliho považujem so sa mohol pýtať za čo ma považuje Eli. Nie za čo ma považuje - to je jasné, že za brata - ale či mi jeho myseľ prisudzuje len funkcie hodné brata.
"Myslíš, že to máme šancu nájsť?" opýtal sa odrazu.
Mal som klamať či nie? Eli už nebol malé dieťa, ale aj tak.
"Máme, Eli." povedal som.
Pozrel na mňa svojimi veľkými tmavými očami. "Ale mizernú, však Shi?"
Prekukol ma. Už nebol dieťaťom.
Mykol som plecami. "Ale je, Eli, je a nezáleží na tom aká malá."
Eli sa ticho zasmial. "Neklam mi do očí."
"Neklamem."
Zastal si predo mňa a pozrel na mňa.
"Už nie som dieťa." vyštekol.
Usmial som sa, obišiel som ho a kráčal ďalej.
"Veď som si všimol." povedal som mu. "A všimnú si to aj iný. Najme pri pohľade na tvoj občiansky." dodal som ironicky.
Ach, toto bol môj Eli! Tvrdohlaví a vždy presvedčený o tom čo robil a čo si myslel. Eli, Eli…
"Ach, odlož si tú svoju iróniu!" odporúčal mi.
Zasmial som sa na ňom. Odstúpil mi z cesty a tak sme kráčali ďalej. Videl som jeho pohľad. Bol to pohľad, ktorí hovoril, že sa ma chce ešte čosi opýtať, ale nemá na to odvahu.
"Hovor, Eli, hovor." vyzýval som ho.
Zavrel som oči a čakal kým to vysloví pretože v hĺbke duše som už vedel čo chce povedať. A mal som pravdu.
"Prečo si sa vrátil, Shi?" opýtal sa ticho.
To bola veľmi zaujímavá otázka.
Prečo? Tak mu to už povedz. Nemá zmysel odkladať to.
Pravda totiž bola, že doma som nebol už celé dva roky pretože celí môj život sa točil len okolo práce, tak ako malí chlapec okolo maminej sukne. Bál som sa, že ak raz odídem nahradia ma niekým iným, niekým kto bude možno oveľa skúsenejší, lepší a šikovnejší než ja. Pracoval som ako pilot pre jednu leteckú spoločnosť. Domov som mal všade a vlastne nikde, kde tu som prespal, inde som strávil hodinu najviac osem a potom som sa znovu na nejakú tú noc vrátil do môjho bytu v Paríži aby som ráno zas odletel a niekedy sa tam nedostal aj celé týždne.
Lietal som hlavne do miest ktoré neboli typickými veľkomestami aké navštevujú milovníci Módnych dní. Neváhal som nad Peru, Južnou Afrikou, Novým Zélandom, či cestou na Sibír a aj do Pakistanu. Bol to môj život.
Miloval som to, a láska k tomu mi zaberala toľko času, že som si ani nestihol všimnúť ako mi chýba rodina. Teda babka a Eli.
Mal som dvadsaťpäť rokov a nemal som ani len priateľku. Veľa kamarátom som už bol na svadbách, niektorým na krstoch, ale ja so bol stále sám, príliš zaneprázdnený aby som sa za nejakou hoc aj obzrel a príliš rozumný na to aby som si po práci napríklad z nejakou z letušiek, ktoré mi to už veľa krát naznačovali len tak zašiel. Ak som použil príliš miestny názov tak na to aby som si z nejakou len tak, na jednu noc. A prečo som odišiel? To bola naozaj zaujímavá otázka. Alebo skôr prečo som sa vrátil? Odpoveď však bola tá istá.
"Lebo mi to nestálo za to byť sám."
Videl som prekvapený výraz v jeho tvári. Opäť sme ticho kráčali. Na zem padlo nespočetne veľa kvapiek kým sa môj brat znovu ozval.
"To myslíš vážne?" šepkal.
Prikývol som.
"Plánujem si dokončiť školu a potom… No, uvidím čo bude ďalej."
Tento krát mi nezastal cestu len zastal a pozeral na mňa. Všimol som si, že naklonil hlavu do strany a zavrel jedno oko.
"Ty si študoval?" pýtal sa.
Zasmial som sa na ňom a prikývol som.
"Medicínu. Chýba mi len posledný rok." pochválil som sa.
Usmial sa a otvoril to jedno doteraz zavreté oko. "Prečo si mi to nepovedal?" vyčítal mi.
Zdvihol som obočie "Nikdy?"
Pokrútil hlavou ktorú mal stále naklonenú doprava.
"Asi som si myslel, že na to prídeš sám."
Pomaly dal hlavu do vzpriamenej polohy. "Tak potom som na to neprišiel. Prečo práve medika?" pýtal sa zamyslene.
Zamyslel som sa aj ja. "Teba nikdy neťahalo pomôcť druhým, Eli?"
Pokrútil hlavou. "Nikdy. A nikdy som im ani nerozumel." priznal.
Opäť som sa usmial. Vedel som ako blízko má Eli k prírode, zvieratám a samote, rovnako ako som vedel ako ďaleko má k ľuďom.
"Mňa to zaujíma práve kvôli tomu, že môžem niekomu pomôcť. Dám mu novú nádej na život."
Naozaj som sa snažil aby ma pochopil. Dúfal som, že mi teraz porozumie aspoň trochu. A možno bol múdrejší než som si myslel, múdrejší než si myslel ktokoľvek a už dávno rozumel tomu čo som sa mu snažil povedať a vysvetliť aj keď mi to nepovedal. Snáď sa len nechcel smiať na tom ako mu tu neobratne opisujem svoje pocity.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kovienka Kovienka | Web | 16. dubna 2011 v 17:42 | Reagovat

Ďakujem za venovanie :) len čo sa u nás vybavia všetci moji gratulanti tak si ju prečítam :)

2 Chris Chris | 16. dubna 2011 v 19:53 | Reagovat

krásna kapitola :) Aj ja chcem ísť na medicínu :D

3 Janelle Janelle | Web | 17. dubna 2011 v 21:43 | Reagovat

Krásne ... strašne sa mi to páči :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama