Pomsta je sladká... ale kyanid v jedle tiež !

20. března 2011 v 22:17 | Kovienka |  Jednorázovky Kovienka
"Mňam" ironicky som poznamenala, keď sme stáli s Magdou v rade na obed.


"Tuším rozšírili ponuku. Dnes si dokonca môžeme vybrať až z dvoch jedál !" zatvárila sa Magda na oko nadšene.
"Super! Tak čo si dáš ? Hnus s ryžou alebo hnus s hranolkami ? Ja si vyberám s .... hranolkami !" zahlásila som.
"Ako poznám naše kuchárky, tie hranolky ti dajú surové. Ako v reklame na tú Tefal fritézu." Nahlas sa zasmiala Magda.
"Hej a tebe ryžu ešte v sáčku, ne ?" pridala som. Obe sme sa začali smiať. "Milé" tety pri okienku kde sa vydáva jedlo na nás nechutne zazerali.
***
"Tak, čo to bude, dámy ?" znechutene na nás vybalila bufetárka. Asi by sa tiež radšej videla na Havaji ako tu, v školskom bufete.
"Dve šunkové bagety, dve minerálky a chrumky." Odpovedala som jej so širokým úsmevom na čo sa ešte viac zatvárila znechutene.
"Bude to 3,90 €." Vyštekla.
Zaplatili sme.
***
"Zdá sa mi to alebo sú všetci v tejto inštitúcii nehorázne nudný, starý a hnusný ?" spýtala sa ma Magda a sadla si vedľa mňa na lavičku.
"Ešteže mi to tu zachraňujeme. Sme jediné veselé, vtipné, múdre, skromné a hlavne PEKNÉ !" povedala som s dôrazom na posledné slovo. Obe sme vyprskli od smiechu.
"Ha, ha, ha !" afektovaný hlas za nami sa silene zasmial. Otočili sme sa, no už pri prvom ,ha´ sme vedeli, o koho sa jedná.
"Ahoj Tess ! Konečne ťa pustili ? Och musí byť strašné nosiť toto aj v civile !" povedala Magda na oko nešťastne ukazujúc na jej tričko.
A vtedy nastala naša "dvojčacia" telepatia. Nie sme síce dvojčatá, ale za to tak dobré kamarátky, že sme sa naučili tak nejak navzájom si čítať myšlienky.
"Heh ?" nechápala Tess a ani jej dve spoločníčky.
"No veď vieš. Z blázinca, predsa." Potichučky som povedala.
Stále jej to nedošlo.
"Hej, Kiki," zasyčala na mňa Magda. "Myslím, že sme sa splietli ! To je jej tričko a nie zvieracia kazajka !" zakričala na celú chodbu. Všetci sa otočili na nás a začali sa smiať.
Myslela som si, že Tess vybuchne, taká bola červená od hanby a zlosti.
Keď to konečne predýchala, zapišťala na nás : "Viete čo sa hovorí ?"
"Kto sa smeje naposledy ten má dlhé vedenie ako ty Tess ?" skúsila som si tipnúť odpoveď na jej otázku.
Naše chodbové "obecenstvo" sa zasmialo.
"Nie !" zakričala.
"Pomsta je sladká !" Víťazoslávne sa usmiala a odpochodovala aj so svojím "křovím" preč.
"Ale nás dostala, že Kiki ?" zasmiala sa Magda.
"Hej, ale vieš čo sa hovorí ?" spýtala som sa jej.
"Kto druhému jamu kope sám do nej spadne ?" skúsila Magda a ja som len pretočila očami.
"Aj to. Lenže mi by sme už dávno v tej jame ostali." Zasmiala som sa.
"No a čo sa to hovorí ?" opýtala sa ma nedočkavo a zvedavo Magda.
"Pomsta je sladká, ale kyanid v jedle tiež !"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama