Moje stretnutie s Ronnie

20. března 2011 v 22:11 | Kovienka |  Jednorázovky Kovienka





Pýtate sa, ako je možné, že som sa ja, obyčajné dievča z Wilmingtonu v Severnej Karolíne, zoznámila s drzým, ale so srdcom na pravom mieste, dievčaťom s New Yorku ?
No poviem Vám, že nie veľmi ľahko. Začalo sa to jedného pekného, augustového dňa.
Bola sobota a ja som mala konečne voľno po dlhom týždni v Morskom akváriu. V tomto meste akoby sa vrece pretrhlo s nájdenými sépiami, korytnačkami... a o to všetko som sa musela postarať ja, pretože na mne prideleného brigádnika, nebolo spoľahnutie.
A tak som si teda išla mestom. Poznám odtiaľto asi každého. Veď predsa po tejto zemi chodím už 18 rokov. Ale ona... ju som nepoznala. A rozhodla som sa to zmeniť....
"Ahoj !" prihovorila som sa neznámemu dievčaťu a prisadla som si k nej na lavičku.
"Čau," odpovedala nezaujato a ďalej listovala vo svojom časopise.
"Časopis o morských korytnačkách ?!" spýtala som sa jej dosť udivene.
"Hej! Niečo sa ti nepáči ?" odvrkla mi dosť hrozivo.
"Nie len... nevyzeráš byť typ, kt. sa zaujíma o život morských korytnačiek," povedala som jej a ona na mňa zagánila.
"Mysli si o mne čo chceš. Nezaujíma ma to," povedala pomerne namyslene a už vtedy som tušila, že to s ňou nebude ľahké. A tak nejako podvedome som vedela, že bude s New Yorku. Bola namyslená a drzá. Typická slečinka s New Yorku.
"Ahoj, ja som Mima. Pracujem v morskom akváriu. Možno by som ti mohla niečo o tých korytnačkách povedať," podala som jej svoju ponuku a veselo som sa na ňu usmiala.
V jej očiach zahralo niečo ako "malá iskrička nadšenia" no rýchlo ju vystriedalo naštvanie.
"Volala som Vám už včera ! A nikto neprišiel ! Tie korytnačky skoro zožrali mívalovia ! Celú noc som pri nich spala !" rozkričala sa na celú ulicu.
Všetci po nás pozerali.
"Tak to teda pŕŕ, zlato ! To ty bývaš v tom dome na pláži u.." zakoktala som sa. Nevedela som si spomenúť ako sa volá ten chlap, čo tam býva. Bol v meste pomerne nový.
Nevedela som, že má deti.
A ešte, k tomu podpálil ten kostol... Nie to si nesmiem myslieť. Otec a aj Will vraveli, že to on nespravil. A keď už sme pri Willovi..
"U Millerovcov. A stále si mi nevysvetlila, prečo nikto neprišiel. Mimochodom som Veronica - Ronnie," povedala už miernejšie, no stále s drzým výrazom v tvári.
"Ale veď som tam osobne poslala mne prideleného brigádnika! Willa ! On tam neprišiel ? Ten chalan je nemožný ! Už mám toho vážne dosť! Toto už mu nenechám prepiecť len tak ! To mi robí stále !! Možno je svalnatý a má peknú tváričku ale..."
"Zadrž!" skočila mi do reči so smiechom Ronnie.
"Ako si vravela, že sa ten chalan volá ? Will ?" spýtala sa ma a ja som iba na znak súhlasu pokývala hlavou.
"Taký dobre stavaný na zhodenie priemernej ženy, hnedovlasý, arogantný kretén?" znova som pokývala hlavou na znak súhlasu.
"Tak s tým som mala už tú "česť"!" povedala a pri slove "česť" naznačila prstami úvodzovky.
"Hral voleyball, na pláži a vrazil do mňa. Spadla som na zem a vyliala som si na seba celý svoj jahodový kokteil," povedala zronene Ronnie a obidve sme sa rozosmiali.
"Celkom si mi tým jahodovým kokteilom spravila chuť !" povedala som po chvíli prekrásneho ticha, kt. narúšala iba vrava ľudí a šum mora, kt. sa skrývalo za kamenným múrom.
"Nezájdeme na jeden ?" spýtala som sa jej a ona sa už zdvíhala smerom k stánku s kokteilmi.
"Beriem to ako áno. A potom sa môžeme pozrieť, kde je Will. Poriadne mu vyčistím žalúdok. To nie je po prvý krát, čo sa niekam nedostavil. A potom vždy dostanem od šéfa vynadané ja !" rozhorčovala som sa, za zatiaľ čo sa Ronnie smiala.
A takto som sa stretla s Ronnie. Viac písať nie je potrebné. A bolo by to nadlho. Myslím, že sa z nás stali celkom dobré kamarátky. Aj po jej odchode do New Yorku. Sľúbila som jej však, že za ňou pri prvej príležitosti zaletím.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama