2. kapitola

19. března 2011 v 13:08 | Kovienka |  7 things
Z pohľadu Karolíny

Utekala som po hlavnej ulici. Slzy sa mi už dávno zmiešali s kvapkami dažďa. Vlasi som mala zlepené a mokré. Mikina a rifle sa mi nenormálne lepili na telo. No ja som bežala. Zastavila som sa až pred jeho domom.
Po prvé som sa ukludnila. Z vrecka nohavíc som vytiahla malé zrkadielko a hygienickou vreckovkou som si utrela čiernu čmuhu pod každým okom.
Prešla som k dverám ich domu. Zazvonila som. Počula som hlasný výkrik Adriána "Idem otvoriť."
Nádych, výdych. Sklonila som hlavu.
Adrián otvoril dvere a ostal zarazene stáť.
"A..Ahoj." vyjachtal zo seba. No, dvakrát nadšene to neznelo.
"Takže Nitra ?" Spýtala som sa na oko ľahostajne a pozrela som sa mu do očí.
"Tak si to tam pekne uži. A, mimochodom, veľa šťastia." Povedala som mrazivo a otočila som sa na odchod. NO super. Kvôli tomuto som preutekala celé mesto ?
"Karolína ! Počkaj! Počuješ ? Čakaj !" kričal na mňa Aďo.
Normálne by som sa buď úplne zastavila alebo splašene rozutekala. No teraz som pokračovala v pomalej chôdzi ako keby som nič nepočula a ani ten prekliaty dážď, dopadajúci na mňa, mi nevadil.
"Karolínka, nechaj ma to vysvetliť !" šepol mi do ucha zadychčaný Aďo, keď ma dobehol.
" Ja to úplne chápem Adrián. Nie som pre teba dosť dôležitá. Tak si uteč do Nitri. Uteč si 150 km, ale neúfaj, že vždy keď si zmyslíš sa k tebe vrátim ako malí poslušný psíček !" vyštekla som na neho.
Na jednom z domov sa odhrnula záclona. No super. Ešte aj klebety sa budú po meste šíriť !
"Vidíš ? Ja som to vedel. Vedel som, že moju šancu byť v top 12 nepochopíš ! Prečo si myslíš, že som ti to nepovedal ? Vedel som, že budeš myslieť iba na seba a budeš sa hrať na ukrivdenú !" vykríkol. Nemohla som uveriť vlastným ušiam.
"Čože ? A ty na seba nemyslíš ? Si väčší sebec ako ja ! Myslíš len na seba, kamarátov a na hokej ! Nenávidím ťa ! Nenávidím deň kedy som sa do teba zamilovala !" skríkla som a s plačom som sa rozbehla po ulici. Nepočula som za sebou kroky. Takže zrejme za mnou nebežal.
Nechcela som sa obracať. A predsa som sa obrátila. Nebol tam.
Nechcela som plakať a predsa som plakala.
A v neposlednom rade: Práve teraz som ho nechcela milovať. No milovala som ho.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama