1. kapitola: Matika, kde si ?

19. března 2011 v 13:42 | Kovienka |  Dosky, ktoré znamenajú lásku
Ešte pred začiatkom by som chcela podotknúť, že v mojom vymyslenom meste sa dá šoférovať od 16.
POVIDEKA JE POZASTAVENÁ

3, 2, 1 .... vstúpila som pravou nohou na pôdu Heetleyho strednej školy. Prvý pocit ? Zmiešaný.
Poobzerám sa po mojich nádejných spolužiakoch. Pri veľkom dube sedí skupinka divne vyzerajúcich kockáčov čo počítajú nejaký matematický príklad. Na širokom trávniku v okolí školy pobehuje pár frajerov s futbalovou loptou.
Ale čo to nevidím ? Na parkovisku ružový kabriolet, za volantom dlhovlasá a dlhonohá blondína s perfektným vzhľadom a oblečením. Za ňou cupitajú jej 2 klony. Miestne Barbie.
Porozhliadnem sa naokolo a identifikujem ďalšie skupiny. Emáci, šprti, Hip-Hoperi, skejťáci, princezné ....
Prečo som sa ja hlásila na školu kde nikoho nepoznám ? Aha, kvôli herectvu. Stojí mi za to ? Musí.
Zvoní. Ponáhľam sa rýchlo dovnútra. Musím nájsť ešte učebňu matiky.
*****************************************
Zaparkoval som na svoje zvyčajné miesto. Vyliezol som z auta a prešiel som cez parkovisko k mojim priateľom.
"Nick, to je dosť že ideš !" skríkol na mňa Tom. "Dnes je prvý školský deň, čo znamená - nové mäsko !" vykríkli naraz Tom a Drew.
"Nickýýýýý" začul som zrazu afektovaný hlas Landen. Pokúsila sa ma pobozkať na pery no uhol som hlavou.
"Lan, koľkokrát ti mám povedať, že si afektovaná krava a ja ťa nemilujem ?" Naštvane som na ňu zreval.
"Nický, sa hnevá. Ale to by nemal, macíček. Urobia sa ti vrásky." Bŕŕ. Až ma mráz po chrbte prešiel.
"Landen, prosím ťa, je KONIEC. Mám ti to vyhláskovať aby to tvoj mozog konečne raz pochopil? K.O.N.I.E.C. Dal som ti ho predsa už v 1.ročníku. Pred 2 rokmi tak sa spamätaj konečne !" nakričal som na ňu.
Neviem, kde sa to vo mne berie. Zvyčajne sa k babám správam milo. Som predsa školský idol.
"Aj ja ťa milujem, Nický. Papáá, na obede !" zašvitorila sladko Landen a aj so svojimi klonmi odišla.
Cŕŕŕn. Zvoní. Ale nie pre mňa. Ja mám totiž teraz voľnú hodinu.
*********************************************
Utekám na hodinu matiky. Blúdim po celej škole. Ježiši kriste ! Ešte raz sa pozerám do plániku. Matematika- Slečna McCabotová učebňa č. 106 Super ! To bude niekde na opačnom konci školy ! Teraz som totiž pri čísle 306 !!! Aháá !! Mám správnu cestu ! 4x doprava raz doľava o potom rovno a som tam. Rýchlo bežím a v tom....BUCH !!!
"Panebože, zbláznil si sa ? Nauč sa pozerať !" vyletela som na čiernovlasého chlapca, ktorý sa so mnou zrazil.
"Prepáč, ale ani ty si sa nepozerala na cestu !" povedal s pobavením a zdvíhal sa. Ponúkol mi ruku no ja som ju neprijala.
"Som tu nová, takže mám právo pozerať sa do plániku školy a nie na cestu !" vyjasnila som mu to.
"Ak chceš, môžem ti ukázať kde je učebňa matiky." Navrhol mi ten chalan. Hej, veď ja ani neviem jeho meno.
"Och, len tak mimochodom som Nick a som členom hereckého krúžku. Nechcem sa vyťahovať no som aj jedným s najkrajších a najoblúbenejších ľudí na škole."
"Nemáš o sebe nejakú veľkú mienku ?" Spýtala som sa so smiechom.
" Nie. No aj keď možno mám. Ale tak to som si ja nevymyslel len ma proste ľudia zvolili na tieto posty. A ty si kto, ryšavka ?"
"Melissa, nikoho tu nepoznám a prišla som sem kvôli divadlu. Nikdy som nebola najpeknejšia ani naoblúbenejšia." Dodala som s pobavením v hlase.
"To nie je pravda !" vyhŕkol zrazu. "preboha, čo nieje pravda ?" "To že tu nikoho nepoznáš ! Veď už poznáš mňa !"
"No ja som myslela skôr niekoho v mojej vekovej kategórie, niekoho s prvého ročníka a nie tretieho alebo s koľkéhoto si vlastne." Dodala som.
"Som z tretieho a nechcela by si si prisadnú na obede ku mne ?" spýtal sa na odľahčenie situácie.
"Hmm, to by bolo fajn." Odpovedala som. To by bolo fajn ? panebože to čo bola za odpoveď ! Hej dvere 306.
"tu je učebňa matiky, 306, musím ísť, čau na obede !" zakričala som mu a vbehla do triedy.
***********************************************************
Len tak sa motám po škole. Všetci priatelia majú nejaké hodiny. No ja nemám žiadnu lebo niesom prihlásení ani na chémiu, biológiu a ani na fyziku. A tak som sám.
Zamyslený kráčam po chodbách. Som niekde pri učebniach 100-120. Práve odbáčam do prázdnej učebne 106, tam, kam chodím vždy cez voľné hodiny lebo sa v nej asi už 5 rokov neučilo a je vždy prázdna.
No vtom ma na zem povalí nejaké bláznivé ryšavé dievča. Predtým som jej nevenoval veľkú pozornosť. Mala nos zastrčený v plániku školy, čo mi hovorilo, že je prváčka.
Ja niesom taký ako Tom alebo Drew. Nejdem po takzvanom "mladom mäsku", ktoré po týždni chodenia odkopnem.
Zvíham sa zo zeme. Chcel som jej pomôcť ale namiesto toho mi znadala. Navrhnem, že ju zavediem k učebni matiky. Súhlasí a tak ideme k opačnému sektoru školy. Dali sme sa do reči a napokon som ju pozval aby si sadla ku mne na obede. V tom dievčati niečo je. Niečo, čo ma k nej priťahuje.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama